Sunday, 26 March 2017

O projekte

Visegrad Eastern Partnership Literary Award

The Visegrad Eastern Partnership Award project (VEaPLA) presents authors of poetry, fiction and non-fiction literary works from countries of the Eastern Partnership (Armenia, Azerbaijan, Belarus, Georgia, Moldavia and Ukraine to readers from Central Europe. 

The ambition of the project is to create a platform for a cooperation among intellectuals working in the field of literature of the post-Soviet area and in the V4 countries, to support important cultural personalities and ideals of freedom of literary creation. 
Within the project, a database of authors, literary reviews, publishing houses and literary awards, festivals, competitions and events of the literary life scene in the countries of the Eastern Partnership is being created. 
The database is open to public, contributions and suggestions can be sent via this blog. 
                                 
VEaPLA Book of the Year 2016
Sofia Adruchovyč: Felix Austria (2014)



VEaPLA Book of the Year 2015
Akram Ajlisli: Kamenné sny (2012, 96 pp.)
 



VEaPLA Book of the Year 2014
Ihar Babkou: Khvilinka (Minsk, Logvinau, 2013, 232 pp, ISBN 978-985-562-097-7 ).


    7 comments:

    Gabika Kapušová said...

    A great idea to keep people from other countries in touch, and also educate them in different fields, that they may not have learned yet.Definitely worth looking through and maybe grabbing a book from one of the nominated won´t be a waste of time.

    Dominika Jančová said...

    Khvilinka is one of his seven books. It's his second novel, “Kvilinka” became the laureate of Gedroyc Literary Award. Here you can watch Ihar Babkou in "Bielorusko jedna báseň" where he talks a little bit about himself and he also reads some poems. https://www.youtube.com/watch?v=VCy_iJvAOkY

    Branko Rajic said...

    I bet that most of the people in the Central Europe have not even known about this book, nor about this kind of award. Though this is a great chance for this book to become known by average people, who buy only commercial books. Only after that it can be spread all over the world.

    šimon Zvolensky said...

    That site has been a great option how to keep in touch with literature of eastern countries.

    Marcela Šmigurová said...

    1.časť eseje

    Spisovateľky v krajinách Východného partnerstva

    Úvod
    V mojej práci sa venujem spisovateľkám Východného partnerstva, ktorých literárna činnosť sa viaže od druhej polovice 19. storočia po súčasnosť. Táto problematika ma zaujala predovšetkým preto, lebo máme možnosť vidieť pohľad na svet tohto obdobia zo ženskej perspektívy.

    Svetlana Alexievich
    Svetlana Alexievich je bieloruská žurnalistka a autorka nebeletristickej literatúry, píšuca v ruštine. Narodila sa 31. mája 1948 v meste Stanislaviv, jej celé meno znie Svetlana Alexandrovna Alexievich. V roku 2015 vyhrala Nobelovu cenu pre „jej polyfonické písanie, ktoré je pamätníkom utrpenia a odvahy v našej dobe“.
    Svetlanin otec bol pôvodom z Bieloruska, matka pochádzala z Ukrajiny. Vyrastala v Bielorusku a po skončení školy sa pracovala ako reportérka vo viacerých miestnych novinách. Neskôr prispievala do literárneho časopisu Neman.
    Napísala knihu Vojna nemá ženskú tvár (1985), predalo sa viac ako dva milióny výtlačkov. Kniha pozostáva z monológov žien počas druhej svetovej vojny.
    Ďalšou knihou je Posledné obete: Kniha nedetských príbehov. Tvoria ju spomienky detí z druhej svetovej vojny.
    Svetlanine knihy neboli publikované bieloruskými štátnymi vydavateľstvami po roku 1993. Súkromné vydavateľstvá vydali len dve z jej kníh a to: Hlasy z Černobyľu (1999) a Čas z druhej ruky (2013).

    Oksana Zabuzhko
    Oksana Zabuzhko je súčasná ukrajinská poetka, spisovateľka a esejistka. Narodila sa v roku 1960 v ukrajinskom Lutsku. Študovala filozofiu v Národnej univerzite Tarasa Ševčenka v Kyjeve. Momentálne žije v Kyjeve.
    V roku 1992 učila na Penn State University, neskôr vyučovala ukrajinskú literatúru na Harvard University a na University of Pittsburg (1994). Tiež písala pre viacero ukrajinských novín.
    Zabuzhko je veľmi dobre známa pre jej literárnu činnosť a takisto kritiku. Kontroverzná kniha Práca v teréne v ukrajinskom sexe bola preložená do ôsmych jazykov, neskôr ju označilo za ,,najvplyvnejšiu ukrajinskú knihu za pätnásť rokov nezávislosti“. Dáva do pozornosti otázky ukrajinskej národnej identity, post-koloniálne problémy a feminizmus.
    S knihou Nechajte mojich ľudí ísť vyhrala v ukrajinskom magazíne Correspondent cenu za najlepšiu ukrajinskú dokumentárnu prácu za rok 2006. Najlepšou knihou za rok 2010 bola jej publikácia Múzeum opustených tajomstiev.
    Výber z poézie Oksany Zabushko:
    • Májový mráz (1985) - Травневий іній
    • Dirigent poslednej sviečky (1990) - Диригент останньої свічки
    • Stopovanie (1994) – Автостоп
    • Druhý pokus (2005) - Друга спроба
    Výber z prózy Oksany Zabuzhko:
    • Práca v teréne v ukrajinskom sexe (1996) - Польові дослідження з українського сексу
    • Sestra, sestra (2003) - Сестро, сестро
    • Múzeum opustených tajomstiev (2009) - Музей покинутих секретів
    Výber z literatúry faktu Oksany Zabuzhko:
    • Notre Dame Ukrajiny: Ukrajinka v konflikte s mytológiou (2007) – Notre Dame d’Ukraine: Українка в конфлікті міфологій
    • Nechajte mojich ľudí ísť: 15 textov o ukrajinskej revolúcii (2005) – Let my people go. 15 текстів про українську революцію
    • Fortinbrasove kroniky (1999) – Хроніки від Фортінбраса
    • Filozofia ukrajinskej idey a európsky kontext: Franko Period (1992) – Філософія української ідеї та європейський контекст: Франківський період

    Marcela Šmigurová said...

    2.časť eseje

    Lucine Kasbarian
    Lucine Kasbarian je arménska spisovateľka, žurnalistka a tvorkyňa kreslených rozprávok.
    Dostala bakalársky titul, študovala na univerzite v New Yorku. Absolvovala v odbore Škola vizuálnych umení. Lucine Kasbarian sa koncentruje hlavne na tvorby ilustrácií a na tvorbu kreslených rozprávok.
    Lucine Kasbarian je autorkou knihy Arménsko: Nerovná krajina, trpezliví ľudia. Táto kniha bola vybraná ako jedna z The 1998 Bank Street Best Books Of The Year. Kniha obsahuje rozsiahle predstavenie krajiny, histórie a kultúry arménskych ľudí v jednoducho čítajúcom sa formáte, ktoré je určené ako pre deti, tak i pre dospelých. V jedenástich kapitolách približuje históriu arménskeho ľudu, opisuje geografické pomery, zaznamenáva úspechy priekopníckych Arménov, dokumentuje udalosti a eviduje arménsku genocídu z roku 1915 a opisuje, aký je život v krajne v dnešnej dobe.
    Kritiky ku knihe Arménsko: Nerovná krajina, trpezliví ľudia:
    ,,Potomok, ktorý prežil arménsky holokaust v roku 1915, Lucine Kasbarian venuje viacej pozornosti tejto hroznej udalosti, ktorá bola donedávna len málo rozoberaná.“ – Lyn Miller-Lanchmann pre Multicultural Review.
    ,,Za konzumným obchodom, si kniha Armnénsko určite nájde miesto v poličkách v školách i knižniciach ako unikátny výskum pre študentov ‚stredného veku‘.“ – Armenian International Magazine (AIM)
    Ďalšou publikáciou od Lucine Kasbarian je kniha Chamtivý vrabec: arménska rozprávka. V roku 2013 vyhrala Nautilus Silver Award v kategórii Obrázková kniha pre deti. Chamtivý vrabec je rozprávka, ktorá sa podávala ústnym podaním ďalej v rodine Lucine Kasbarian už po mnohé generácie. Tiež sa tradovala v Arménsku celé storočia. Príbeh začína v dávnych časoch v Arménsku s vrabcom, ktorý má v nohe tŕň. Ako žiada o pomoc, robí fascinujúce kruhy, ktorými sa dostane cez Arménsku krajinu a stretáva ľudí zaoberajúcich sa tradičnými ľudovými zvykmi. Chamtivý vrabec sa končí nečakaným dejovým zvratom, kedy vyjadruje morálne správy o chamtivosti, manipulácií, sebectve a predsudkoch.
    Kritika ku knihe Chamtivý vrabec:
    ,,Založené na arménskej bájke, ktorú Kasbarian počula od jej rodiny, je táto kniha výborná voľba pre čítanie nahlas. Humor a akcia vo veľkej, svetlej, čierne linajkovej ilustrácii, zapôsobí na deti, takisto ako víťazstvo dobra nad podvádzaním.“ – Booklist
    Pohľady z exilu od Lucine Kasbarian: táto kniha obsahuje zostavy karikatúr autorky na arménsku situáciu, interview s Kasbarian vedené Toddom Bartelom, roztriedené články a inštalačné fotografie z exhibície jej prác.
    Kuriozity a zaujímavosti o Lucine Kasbarian:
    • Najradšej má červenú farbu, ktorá má paradajkový odtieň
    • Obľúbené jedlo je syr
    • Nápady dostáva hlavne z dejín, súčasnej situácie a taktiež zo svojich snov a svetu okolo nej
    • Jej meno v preklade znamená „mesiac“
    • Rodičia jej dali meno po jej starej mame

    Marcela Šmigurová said...

    3.časť eseje

    Afaq Masud
    Afaq Masud je jednou z mála žien v Azerbajdžane, ktorá sa presadila v oblasti písania. Narodila sa v Baku 3.júna 1957. Profesionálnym písaním sa začala zaoberať v jej teenagerskom veku.
    Masud absolvovala štátnu univerzitu v Baku, kde študovala žurnalistiku. Potom pracovala v Azebraijanfilm Studio. Od roku 1981 sa tiež stala členkou Zväzu azerbajdžanských spisovateľov.
    Jej prvou novelou bola kniha Garish (Kurz). Napísala ju, keď mala 21 rokov. V nasledujúcich rokoch publikovala ďalších osem noviel, množstvo esejí, krátkych príbehov a takisto hier.
    Afaq Masud je autorkou týchto kníh:
    • Na treťom poschodí (Uchuncu Martabada)
    • Prechod (Kecid)
    • Sobotná noc (Shanba Gejasi)
    • Osamote (Tak)
    • Dav (Izdiham)
    • Sloboda (Azadlig)
    Na základe jej skrípt boli natočené tri filmy:
    • Potrestanie (Jaza)
    • Vrabce (Sarchalar)
    • Noc (Geja)
    V školskej ubytovni, kniha ktorá bola publikovaná v angličtine, Masud poskytuje satirickú karikatúru na to, aké to je, keď sa všetci starajú o to, do čoho ich nič nie je. Nie je pochýb o tom, že ešte keď v roku 1983, kedy bola kniha napísaná, bol Azerbajdžan súčasťou ZSSR, mal obsah knihy viacero významov. Avšak autorka dochádza k záveru, že nezáleží na tom, aké obmedzujúce sú limity, vždy majú nejaký význam.
    Jej práce boli preložené do ruštiny, angličtiny, nemčiny, turečtiny a francúzštiny. Preložila novelu od Thomasa Wolfa (Sieť a kameň) a tiež novelu od Marqueza Gabriela Garcia (Jeseň patriarchov) z ruštiny do azerbajdžančiny. Známa je aj prekladom diel od Franza Kafku a Guya de Mapassanta.
    V súčasnej dobe je Afaq Masud riaditeľkou Centra prekladu pre umelecké diela a Literárnych vzťahov zväzu azerbajdžanských spisovateľov.

    Záver
    Vo svojej práci som sa venovala spisovateľkám, ktoré publikovali diela od druhej polovice 19. storočia až po súčasnosť. Toto obdobie som si vybrala, pretože mi je najbližšie a dúfam, že sa v budúcnosti presadí v literárnej oblasti viacej ženských spisovateliek.

    Zdroje:
    https://en.wikipedia.org/wiki/Svetlana_Alexievich
    https://en.wikipedia.org/wiki/Oksana_Zabuzhko
    http://www.lucinekasbarian.com/about.html
    http://www.lucinekasbarian.com/books.html
    http://www.armeniapedia.org/wiki/Lucine_Kasbarian
    https://en.wikipedia.org/wiki/Afag_Masud
    http://www.azer.com/aiweb/categories/magazine/ai121_folder/121_articles/121_short_story_masud_afag.html